reklama

Teória relativity priateľstva

„Priatelia sú príbuzní, ktorých si človek vyberá sám. Eustache Deschamps (1346-1406) Zamysleli ste sa niekedy, koľko máte skutočných priateľov?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Vždy, keď prídem na víkend pozrieť rodičov, venujem jeden večer obligatórnej obhliadke všetkých dvoch pohostinských zariadení, ktoré v mojom ospalom rodnom mestečku ešte stále prevádzkujú "preživším" obyvateľom svoje prémiové služby. Človek si po určitom čase, prežitom v Bratislave, zvykne na nóbl kaviarničky a super reštaurácie plné moderných, usmiatych a očividne šťastných ľudí. Z nejakej neznámej príčiny ma však odjakživa fascinovalo sledovanie jedincov s očividne pohnutejším osudom. Prípadný rozhovor s nimi býva už len povestnou čerešničkou na torte. Každý z nás totiž nesie so sebou nejaký zaujímavý príbeh - dokonca aj tí, ktorí si za jeho temnotu môžu viac či menej sami. Možno je to tým, že ich telesné a duševné jazvy, zvyčajne odhalené v plnej nahote, im neumožňujú veľký manévrovací priestor - predovšetkým čo sa neúprimnosti týka. A keď k tomu náhodou aj dôjde, obvykle ide o neúprimnosť voči sebe samému.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Bolo po polnoci, môj pohľad bol už mierne pokrivený, ale zdravý úsudok ma zatiaľ nezrádzal. Večer plynul v obvyklom spoločenskom kontexte, keď sa zrazu k baru posadil chlapík, ktorého pohľad bol značne pokrivenejší, ako ten môj. Nadôvažok, jeho nesúvislá trajektória smerovala priamo ku mne. Chvíľu sme sa vzájomne premeriavali, až z neho zrazu vypadlo značne podgurážené: ,,Servus Tomááááš!!!" Celoživotne bojujem s chronickým zabúdaním mien, ale v tomto prípade mi ani jeho tvár nenapovedala príliš veľa o tom, s kým mám tú česť. Opäť raz ma premohol ten trápny pocit, že nepoznám človeka, ktorý očividne pozná mňa. V tej chvíli mi bolo jasné, že niet cesty späť. Rozhovor je neodvrátiteľný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Tajomný neznámy hurónsky oslovil krčmára, v priebehu rokov snáď už zrasteného s masívnym dreveným barom, a objednal prvú rundu. V pohároch decentne naplnených kvalitnou whiskey sa odrážal jeho kamarátsky úsmev, čo ešte viac prehĺbilo moje myšlienky, odkiaľ sa môžeme poznať. S odbúdajúcim alkoholom pribúdali informácie, a tak som sa dozvedel, že ide o brata jedného z mojich spoluhráčov z mladých futbalových čias. Pokiaľ viem, nepestoval som k jeho príbuznému žiadny vrúcny vzťah. A už vôbec sa nepamätám, že by som si čo i len podal ruku s Tomášom - ako sa tento pre mňa čoraz zaujímavejší podobraz človeka volal. Miestami sa zdalo, že vie o mne viac, ako ja o ňom, čo mi na sebavedomí tiež veľmi nepridávalo...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V priebehu pár drinkov mi postupne vyrozprával celý svoj neblahý osud, ktorý matne pripomína márny boj Dona Quijota s veternými mlynmi. Taký ten klasický prípad chalana z hladovej doliny, ktorý nikdy neprekročí svoj tieň. Vždy, keď hladina krvi v alkohole prekročí určitú hranicu, stane sa, že prídu na pretras tzv. veľké témy života a smrti. Tou našou bolo pojednanie o priateľstve. Z Tomášovho rozprávania som nejak vytušil, že si nevie veľmi dobre vyberať priateľov, čo ale v dnešnej spoločnosti nie je nič neobvyklé. Dlhoročnému kamarátovi, ktorého sám staval na úroveň brata, požičal preňho značnú sumu peňazí, ktoré mu dotyčný samozrejme nevrátil. Čo ma ale upútalo, napriek svojmu hnevu a značne zrkadlovému pohľadu sa môj whiskey sparing snažil svojho "priateľa" obhajovať. Má predsa ťažký život, zlý osud, vyrastal v nefunkčnej rodine, zasiahla ho smrť súrodencov... Zažil som to aj na vlastnej koži - napr. vo vzťahu. Človek vtedy nevníma "blízkych" ľudí takých, akí v skutočnosti sú, ale v závislosti na citoch a vlastných predstavách ich častokrát umiestni na najvyšší piedestál. A oni väčšinou skôr či neskôr zrania. City, dôveru a základy, na ktorých daný vzťah stojí. A človek namiesto toho, aby problémy riešil s dotyčným superpriateľom, sa zvyčajne uspokojí s argumentáciou k sebe samému ( čo málokedy vedie k niečomu pozitívnemu )...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Prirodzene, z našej mierne "opitej" komunikácie nevzišiel nijaký špeciálny záver. Na konci rozhovoru ma však chalan priateľsky potľapkal po pleci a povedal mi, že som naozaj dobrý kamarát. V tomto som mu však musel oponovať. Ihneď som ho upozornil, že presne toto je cesta do pekla - a konkrétne preceňovanie priateľstva. Vysvetlil som mu, že po troch whiskey a jednom rozhovore ma nemôže brať ako najlepšieho kamaráta, či dokonca priateľa. Sám som sa pred ním označil za "známeho, ktorý ho rád vypočul." To nie je kamarátske ani priateľské, ale ľudské. Jeho reakcia ma veľmi prekvapila. Po asi 3-sekundovom zamyslení sa na mňa pozrel pohľadom Archimeda a uznal, že niekedy je naozaj lepšie mať dobrého známeho, ako celoživotného "priateľa", ktorý si nenájde chvíľu na rozhovor, ktorý nikdy nezavolá sám, ktorý sa neozve, pokiaľ niečo nepotrebuje... A presne v tom je relativita priateľstva.

 Ľudí, ktorých poznám, delím do troch kategórií ( a musím uznať, že tento prístup sa mi osvedčil - takže nezažívam trpké sklamania )

1.) Známi - najpočetnejšia skupina. Ľudia, ktorí prichádzajú a odchádzajú. Kolegovia, spoluhráči, ľudia, ktorí pretnú Vašu životnú cestu v určitom bode a určitú dobu vytvárajú príjemný či menej príjemný balast Vášho sveta. Najhoršie, čo sa môže stať je naivne považovať týchto ľudí za priateľov - a pritom väčšina z nás to robí. Pri rozlúčke s kolegami si sľúbite, že zostanete v kontakte, ale len málokedy je to tak. Pre mňa je známy niekto, kto ti venuje kúsok svojho času - raz za čas

2.) Kamaráti - veľmi malá skupina ľudí, ktorí sú ako ročné obdobia. Proste viete, že prídu - v určitom čase, za určitým účelom. Oni sú tí, ktorí nám dávajú nielen svoj čas, ale aj svoju prítomnosť

3.) Priatelia - pár jednotlivcov, ktorí nám dávajú celé svoje ja. Ktorí neváhajú zdvihnúť telefón aj o polnoci. Ktorí nepotrebujú špeciálny dôvod na to, aby pri nás stáli, a len zriedka sa pýtajú "prečo". Sú to ľudia, na ktorých sa dá vždy spoľahnúť, a ktorí sú človeku často bližší ( v istom slova zmysle ) ako vlastná rodina. Oni sú tí, ktorí formujú náš svet aj nás samých. Sú ako súčasťou tela, bez ktorej sa nedá žiť

 Niekedy mám pocit, že priateľstvo príliš preceňujeme - aj v samotnom živote, ale predovšetkým na sociálnych sieťach. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľkí z tých 500 priateľov na Facebooku, sú Vašimi ozajstnými priateľmi alebo čo i len kamarátmi? Úcta a rešpekt voči iným ľuďom je jedna vec, ale nemali by sme znehodnocovať hodnotu ozajstného priateľstva. Má väčšiu cenu, ako sa môže zdať...

Obrázok blogu
Tomáš Chranček

Tomáš Chranček

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Môj blog je odrazom mojej identity - toho čo robím, ako myslím, kto som... Zoznam autorových rubrík:  PolitikaSpoločnosťŠportKomentárCestovanie & voľný čas

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu