Spoločenské metastázy I.

Autor: Tomáš Chranček | 19.12.2015 o 2:50 | Karma článku: 5,24 | Prečítané:  666x

"Človek ( je ) človeku vlkom" - tak svojho času pravil anglický filozof Thomas Hobbes, ktorému sa v štyroch slovách podarilo obsiahnuť zrejme najvýstižnejšiu definíciu podstaty ľudskej povahy, ktorá nebola dodnes nikým prekonaná.  

 

Pôvodne mal tento výrok demonštrovať medziľudské vzťahy v priebehu "vojny všetkých proti všetkým", teda akéhosi abstraktného obdobia ľudskej spoločnosti na tŕnistej ceste za vznikom štátu. Hobbes v žiadnom prípade nevykresľuje charakter človeka práve v pozitívnom zmysle slova, a napriek tomu sa zdá, že objekt svojho skúmania tak trochu podcenil.

Predpokladá totiž, že ľudské indivíduum môže "vlčí syndróm" prekonať, keď sa vzdá časti svojej slobody v prospech vládcu a aby to bolo kompletne kóšer, prebehne táto "odovzdávka" práv a slobôd prostredníctvom tzv. spoločenskej zmluvy, ktorá sa stáva základom spolužitia spoločnosti v štáte. Na papieri vyzerá táto teória veľmi zaujímavo a miestami aj nádejne, no realita všedných dní nám ukazuje, že pokiaľ by Hobbes mohol nasadnúť do legendárneho DeLoreanu Martyho McFlya a na pár dní si vyskúšal život bežného platcu daní v časopriestore slovenskej gubernie 2015, možno by vo svojom Leviathane do "vlčej formulky" zakomponoval inú psovitú šelmu, vyskytujúcu sa predovšetkým v prostredí afrických saván.

Sofisti, pôsobiaci ešte za čias starovekého Grécka, založili svoju "obchodnú značku" na slove múdrosť. Najznámejší zo sofistov, istý Protagoras z Abdéry vyslovil - aspoň podľa mňa - jednu vskutku múdru myšlienku, keď hlásal, že "mierou všetkých vecí je človek,... ." Nedá sa nesúhlasiť - každý jeden z nás má hodnoty a postoje k určitým javom či veciam nastavené rozlične. Čo je pre jedného absolútne neakceptovateľné, druhý považuje za primerané, čo prvého zaujíma, to druhého nudí - a tak by sme mohli pokračovať donekonečna. Stanovenie si určitej miery pri všetkom, čo robíme a čo vnímame, zákonite vytvára dojem, že rozmýšľame nad svojimi skutkami a berieme ohľad na to, čo sa deje okolo nás.

Vo večerných správach sa človek dozvie všeličo. Aby bola sledovanosť čo najvyššia, musí sa jednať predovšetkým o šokujúco-negatívne alebo aspoň o negatívne šokujúce reportáže. Našťastie pre mediálny trh, ľudská hlúposť, cyklickosť dejín a absencia poučenia sa z predošlých chýb majú za následok, že inboxy spravodajských agentúr budú vždy obsahovať dostatok materiálu. Pri tom všetkom už bežný človek pri pojmoch ako korupcia, krádež, nehoda či vražda ani brvou nepohne. A predsa - občas akoby sa pod vplyvom okolností Zem zrazu prestane točiť, a my na pár sekúnd zmeravieme pohltení v myšlienkach, snažiac sa sami sebe zdôvodniť to, čo sme práve videli alebo počuli. Podobný pocit ma premkol nedávno, keď bola verejnosť informovaná o krádeži liečiv z onkologického ústavu vlastnými zamestnancami tejto inštitúcie - samozrejme za účelom obohatenia sa pri predaji daných medikamentov na "západnom trhu".

Bez ohľadu na pohnútky páchateľov, tento čin môžeme bez okolkov nazvať zločinom proti ľudskosti. Oni nepoznali mieru a preto ani v ich prípade nemôže existovať žiaden kompromis - jedinou mierou, ktorú si pri ponímaní tejto záležitosti môžeme stanoviť, je odsúdenie, opovrhnutie a ľútosť. Možno sa u niektorých vynára otázka: prečo vyjadrovať ľútosť na adresu "ľudí", ktorí zakopali podstatu toho, čo z nás robí "najvyššie bytosti", hlboko pod čiernu zem?

Nuž teda vedzte, že mne je tých zlodejov na jednej strane ľúto, pretože oni na rozdiel od onkologických pacientov už nemajú žiadnu šancu na vyliečenie. Zhubný nádor mamonu sa v nich totiž už nadobro usídlil a metastázuje v každom orgáne a v každej bunke ich tiel bez rozdielu. Aj keď život ako taký nie je vždy spravodlivý, skutočnosť, že boli "človeku vlkom", sa im skôr či neskôr zaručene vráti - peniaze sú pominuteľné, no duša je večná. Navzdory tomu tí, ktorí boli okradnutí, sú hrdinovia a bojovníci, ktorí si zasluhujú náš každodenný obdiv a pre ktorých sa týmto nič nemení. Oni nebudú tí zatratení.

Jediné, čoho sa do zásadnej miery obávam je fakt, že túžba po peniazoch sa dnes šíri spoločnosťou snáď ešte intenzívnejšie ako rakovinové bunky u onkologických pacientov. Čo je na tom najhoršie, na tento druh rakoviny ešte nevynašli liek a keby sa náhodou aj podarilo nejaký objaviť, dotyční ho bez najmenšieho zaváhania predajú...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico bude opäť kandidovať na šéfa Smeru, s Kaliňákom útočili na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Čaplovič a Paška. Kandiduje aj Kaliňák.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?